Logo Inštitútu pamäti a spravodlivosti Rómov (IPSR)Inštitút pamäti a spravodlivosti Rómov
SKENDE

Čo je rasizmus?

Rasizmus je súbor predsudkov, stereotypov, presvedčení a spôsobov správania, pri ktorých sú ľudia posudzovaní, znevýhodňovaní alebo ponižovaní na základe farby pleti, etnického či národnostného pôvodu alebo pripisovanej príslušnosti k určitej skupine.

Rasizmus vzniká aj vtedy, keď niekto považuje určitú skupinu ľudí za menejcennú, menej schopnú, nebezpečnú alebo nedôveryhodnú len na základe predsudkov a stereotypov, bez poznania konkrétneho človeka.

Rasizmus sa neprejavuje iba otvorenými urážkami, nenávisťou alebo fyzickým násilím. Môže byť prítomný aj v každodennom správaní, rozhodovaní inštitúcií a spoločenských pravidlách, ktoré určité skupiny ľudí systematicky znevýhodňujú.

Predsudky a stereotypy: ako vzniká rasizmus?

Predsudok je vopred vytvorený postoj k človeku alebo skupine ľudí bez dostatočných informácií a osobnej skúsenosti.

Stereotyp je zjednodušená predstava, ktorá pripisuje všetkým členom určitej skupiny rovnaké vlastnosti alebo správanie.

Napríklad tvrdenia „Rómovia nechcú pracovať“, „Rómovia kradnú“ alebo „Rómske deti sa nechcú učiť“ sú negatívne etnické stereotypy, ktoré neoprávnene pripisujú jednotlivcom vlastnosti na základe ich pôvodu.

Takéto predstavy môžu ovplyvňovať správanie ľudí, rozhodovanie zamestnávateľov, učiteľov, úradníkov aj ďalších predstaviteľov inštitúcií.

Štrukturálny a inštitucionálny rasizmus

Rasizmus nemusí byť vždy výsledkom vedomého rozhodnutia jednotlivca. Môže byť zakorenený aj v spoločenských štruktúrach, zaužívaných postupoch a fungovaní inštitúcií.

Štrukturálny rasizmus označuje situácie, keď spoločenské pravidlá, historicky vytvorené nerovnosti a fungovanie rôznych systémov spoločne spôsobujú alebo udržiavajú znevýhodnenie určitých etnických skupín.

Inštitucionálny rasizmus sa môže prejavovať v postupoch a rozhodovaní konkrétnych inštitúcií, napríklad škôl, úradov, zdravotníckych zariadení alebo bezpečnostných zložiek.

Nemusí pritom existovať otvorene rasistické pravidlo ani úmysel diskriminovať. Dôležité je skúmať aj skutočné dôsledky rozhodnutí a to, či určité skupiny nie sú opakovane a neprimerane znevýhodňované.

Príkladom môže byť systematické zaraďovanie rómskych detí do oddelených tried bez objektívneho pedagogického odôvodnenia alebo používanie postupov, ktoré vedú k nerovnému prístupu k službám.

Normalizácia rasizmu: keď sa nespravodlivosť považuje za normálnu

Jedným z vážnych problémov je normalizácia rasizmu v spoločnosti.

K normalizácii dochádza vtedy, keď sa rasistické výroky, predsudky, stereotypy alebo nerovnaké zaobchádzanie opakovane tolerujú, ospravedlňujú alebo považujú za bežnú súčasť života.

Často počúvame vyjadrenia:

Takéto výroky môžu prispievať k tomu, že rasistické postoje prestávajú byť vnímané ako problém.

Zvlášť nebezpečné je, keď si na nerovnaké zaobchádzanie zvyknú aj samotní ľudia, ktorí ho zažívajú. Môžu nadobudnúť presvedčenie, že ponižovanie, odmietanie alebo nespravodlivé zaobchádzanie je niečo, čo musia jednoducho znášať.

To však neznamená, že je takéto správanie správne alebo zákonné.

Ako rozpoznať rasizmus v každodennom živote?

1. V obchode

Rómsku ženu pracovník bezpečnostnej služby opakovane sleduje len pre jej etnický pôvod, zatiaľ čo ostatných zákazníkov nie.

Takéto správanie môže predstavovať etnické profilovanie a nerovnaké zaobchádzanie.

2. Pri hľadaní zamestnania

Uchádzač spĺňa kvalifikačné požiadavky, ale zamestnávateľ ho odmietne s odôvodnením, že nechce zamestnávať Rómov.

Ide o priamu diskrimináciu na základe etnického pôvodu.

3. V škole

Učiteľ automaticky predpokladá, že rómske dieťa má nižšie schopnosti, a preto mu neposkytuje rovnaké príležitosti na vzdelávanie ako ostatným deťom.

Ak je príčinou etnický stereotyp, ide o rasovo podmienené nerovnaké zaobchádzanie.

4. Pri hľadaní bývania

Majiteľ odmietne prenajať byt rómskej rodine výlučne pre jej etnický pôvod, hoci rodina spĺňa požadované podmienky.

Takéto konanie môže predstavovať nezákonnú diskrimináciu.

Nie každý konflikt je rasizmus

Je dôležité rozlišovať medzi osobným konfliktom, oprávnenou kritikou konkrétneho správania a rasizmom.

Kritizovať správanie jednotlivca je legitímne. Problém vzniká vtedy, keď sa jeho konanie automaticky pripisuje celej etnickej skupine alebo keď je človek posudzovaný odlišne práve pre svoj pôvod.

Na posúdenie konkrétnej situácie je potrebné skúmať okolnosti, dôvody konania a dostupné dôkazy.

Čo si treba zapamätať?

Rasizmus nie je iba otvorená nenávisť. Môže sa prejavovať aj prostredníctvom predsudkov, stereotypov, zaužívaných postupov a spoločenských štruktúr, ktoré vedú k nerovnému zaobchádzaniu.

To, že je určité správanie v spoločnosti bežné alebo dlhodobo tolerované, ešte neznamená, že je správne, spravodlivé alebo zákonné.

Každý človek má právo na rovnakú ľudskú dôstojnosť, rešpekt a ochranu pred diskrimináciou bez ohľadu na svoj etnický pôvod.

← Späť na Anticiganizmus, rasizmus a diskriminácia