Logo Inštitútu pamäti a spravodlivosti Rómov (IPSR)Inštitút pamäti a spravodlivosti Rómov
SKENDE

Rómsky holokaust

História, obete, pripomínanie si udalostí, dokumenty a vzdelávanie.

História rómskeho holokaustu

Rómsky holokaust, známy aj ako Porajmos, predstavuje systematické prenasledovanie a genocídu Rómov a Sintov počas nacistického režimu a druhej svetovej vojny.

Státisíce Rómov a Sintov sa stali obeťami genocídy, ktorú spáchalo nacistické Nemecko a jeho spojenci: rasového prenasledovania, deportácií, nútených prác, lekárskych experimentov a masového vraždenia.

Naším cieľom je sprístupňovať historické fakty, archívne dokumenty a svedectvá, aby sa na tieto zločiny nikdy nezabudlo.

Rómovia a Sinti zhromaždení pred deportáciou, Asperg, 22. máj 1940
Zhromaždenie pred deportáciou, Asperg, 22. máj 1940Historická fotografia Rómov a Sintov zhromaždených pred deportáciou nacistickými úradmi.Foto: Bundesarchiv, R 165 Bild-244-48 / CC-BY-SA 3.0 DE
Rómovia a Sinti na ulici v Aspergu, 22. máj 1940
Cesta na miesto deportácie, Asperg, 22. máj 1940Skupina Rómov a Sintov prechádzajúca ulicou v nemeckom Aspergu.Foto: Bundesarchiv, R 165 Bild-244-47 / CC-BY-SA 3.0 DE
Pochod Rómov a Sintov ulicou v Aspergu, 22. máj 1940
Pochod ulicou v Aspergu pred deportáciou, 22. máj 1940Pochod Rómov a Sintov cez ulicu Königstraße v Aspergu.Foto: Bundesarchiv, R 165 Bild-244-42 / CC-BY-SA 3.0 DE

16. máj: Deň rómskeho odporu

Rómovia a Sinti neboli iba obeťami nacistického prenasledovania. Boli aj ľuďmi, ktorí sa postavili na odpor.

Podľa povojnových svedectiev sa v máji 1944 väzni rómskeho rodinného tábora v Auschwitz-Birkenau dozvedeli, že nacisti pripravujú ich zavraždenie v plynových komorách.

Odmietli opustiť svoje baraky a pripravili sa brániť improvizovanými nástrojmi, napríklad lopatami a kladivami. Podľa tradovaného príbehu príslušníci SS od plánovaného zásahu ustúpili.

Udalosť sa dnes pripomína 16. mája ako Deň rómskeho odporu, hoci presný dátum a priebeh opísaného povstania nie sú historicky jednoznačne potvrdené.

Dňa 2. augusta 1944 nacisti zlikvidovali rómsky rodinný tábor a tisíce zostávajúcich väzňov zavraždili v plynových komorách.

16. máj je symbolom odvahy, dôstojnosti a odporu Rómov a Sintov proti nacistickej genocíde.

  1. V noci z 2. na 3. augusta 1944 bolo v Auschwitz-Birkenau zavraždených približne 4 300 posledných väzňov rómskeho tábora (staršie údaje uvádzajú 2 897).

  2. V roku 2015 Európsky parlament uznesením určil, že európsky deň pamiatky obetí genocídy Rómov sa bude volať Európsky pamätný deň holokaustu Rómov; ako deň pripomínania sa používa 2. august.

Pripomínanie udalostí

Uchovávanie historickej pamäti a dôstojné pripomínanie obetí rómskeho holokaustu patrí medzi hlavné priority Inštitútu pamäti a spravodlivosti Rómov.

Osobitnú pozornosť venujeme dvom významným pamätným dňom:

16. máj: Deň rómskeho odporu

Deň pripomínajúci odvahu a odpor Rómov a Sintov proti nacistickému prenasledovaniu. Je symbolom ľudskej dôstojnosti, odvahy a odhodlania brániť vlastný život.

2. august: Pamätný deň obetí rómskeho holokaustu

Deň pamiatky obetí nacistickej genocídy Rómov a Sintov. Pripomína tragickú noc z 2. na 3. augusta 1944, keď nacisti zlikvidovali rómsky rodinný tábor v Auschwitz-Birkenau a zavraždili tisíce jeho väzňov.

Prostredníctvom pietnych podujatí, spomienkových stretnutí a vzdelávacích aktivít chceme zachovávať historickú pravdu, uctiť si pamiatku obetí a odovzdávať ich príbehy ďalším generáciám.

Nezabúdame na minulosť, pretože pamäť je základom spravodlivejšej budúcnosti.

Dubnica nad Váhom: tragédia 26 rómskych obetí (23. február 1945)

V novembri 1944 zriadili slovenské úrady v Dubnici nad Váhom zaisťovací tábor, v ktorom bolo vo veľmi zlých podmienkach zadržiavaných približne 700 Rómov vrátane žien a detí. V zime 1944/45 ho prevzali Nemci.

Dňa 23. februára 1945 nemeckí vojaci pod zámienkou prevozu do nemocnice odviezli 26 chorých Rómov (20 mužov a 6 žien) do areálu miestnej zbrojovky, kde ich brutálne zavraždili.

Pri exhumácii sa u 18 obetí našli strelné rany, ostatní zomreli udusením po zasypaní zaživa.

Dnes túto tragédiu pripomína pamätník s menami obetí. Projekt, ktorý ho sprevádza, sa volá „Ma bisteren!“ (Nezabudnite!)

Ich osudy zostávajú bolestným svedectvom rómskeho holokaustu na Slovensku.

Dokumenty

V tejto sekcii budeme postupne sprístupňovať historické dokumenty, archívne záznamy a dobové materiály, ktoré dokumentujú prenasledovanie a genocídu Rómov a Sintov počas nacistického režimu.

Každý dokument bude doplnený o stručný opis, historické súvislosti a uvedenie pôvodného zdroja.

Obete a svedectvá

Za každou obeťou rómskeho holokaustu sa skrýva ľudský osud, rodina a príbeh, na ktorý nesmieme zabudnúť.

V tejto sekcii budeme uchovávať a sprístupňovať osobné svedectvá preživších, spomienky ich potomkov a zdokumentované príbehy obetí nacistického prenasledovania.

Naším cieľom je vrátiť obetiam ich mená, tváre a dôstojné miesto v historickej pamäti.

Každý život mal svoju hodnotu. Každý príbeh si zaslúži byť vypočutý.