Rómsky holokaust
História, obete, pripomínanie si udalostí, dokumenty a vzdelávanie.
História rómskeho holokaustu
Rómsky holokaust, známy aj ako Porajmos, predstavuje systematické prenasledovanie a genocídu Rómov a Sintov počas nacistického režimu a druhej svetovej vojny.
Státisíce Rómov a Sintov sa stali obeťami genocídy, ktorú spáchalo nacistické Nemecko a jeho spojenci: rasového prenasledovania, deportácií, nútených prác, lekárskych experimentov a masového vraždenia.
Naším cieľom je sprístupňovať historické fakty, archívne dokumenty a svedectvá, aby sa na tieto zločiny nikdy nezabudlo.



16. máj: Deň rómskeho odporu
Rómovia a Sinti neboli iba obeťami nacistického prenasledovania. Boli aj ľuďmi, ktorí sa postavili na odpor.
Podľa povojnových svedectiev sa v máji 1944 väzni rómskeho rodinného tábora v Auschwitz-Birkenau dozvedeli, že nacisti pripravujú ich zavraždenie v plynových komorách.
Odmietli opustiť svoje baraky a pripravili sa brániť improvizovanými nástrojmi, napríklad lopatami a kladivami. Podľa tradovaného príbehu príslušníci SS od plánovaného zásahu ustúpili.
Udalosť sa dnes pripomína 16. mája ako Deň rómskeho odporu, hoci presný dátum a priebeh opísaného povstania nie sú historicky jednoznačne potvrdené.
Dňa 2. augusta 1944 nacisti zlikvidovali rómsky rodinný tábor a tisíce zostávajúcich väzňov zavraždili v plynových komorách.
16. máj je symbolom odvahy, dôstojnosti a odporu Rómov a Sintov proti nacistickej genocíde.
V noci z 2. na 3. augusta 1944 bolo v Auschwitz-Birkenau zavraždených približne 4 300 posledných väzňov rómskeho tábora (staršie údaje uvádzajú 2 897).
V roku 2015 Európsky parlament uznesením určil, že európsky deň pamiatky obetí genocídy Rómov sa bude volať Európsky pamätný deň holokaustu Rómov; ako deň pripomínania sa používa 2. august.
Pripomínanie udalostí
Uchovávanie historickej pamäti a dôstojné pripomínanie obetí rómskeho holokaustu patrí medzi hlavné priority Inštitútu pamäti a spravodlivosti Rómov.
Osobitnú pozornosť venujeme dvom významným pamätným dňom:
16. máj: Deň rómskeho odporu
Deň pripomínajúci odvahu a odpor Rómov a Sintov proti nacistickému prenasledovaniu. Je symbolom ľudskej dôstojnosti, odvahy a odhodlania brániť vlastný život.
2. august: Pamätný deň obetí rómskeho holokaustu
Deň pamiatky obetí nacistickej genocídy Rómov a Sintov. Pripomína tragickú noc z 2. na 3. augusta 1944, keď nacisti zlikvidovali rómsky rodinný tábor v Auschwitz-Birkenau a zavraždili tisíce jeho väzňov.
Prostredníctvom pietnych podujatí, spomienkových stretnutí a vzdelávacích aktivít chceme zachovávať historickú pravdu, uctiť si pamiatku obetí a odovzdávať ich príbehy ďalším generáciám.
Nezabúdame na minulosť, pretože pamäť je základom spravodlivejšej budúcnosti.
Dubnica nad Váhom: tragédia 26 rómskych obetí (23. február 1945)
V novembri 1944 zriadili slovenské úrady v Dubnici nad Váhom zaisťovací tábor, v ktorom bolo vo veľmi zlých podmienkach zadržiavaných približne 700 Rómov vrátane žien a detí. V zime 1944/45 ho prevzali Nemci.
Dňa 23. februára 1945 nemeckí vojaci pod zámienkou prevozu do nemocnice odviezli 26 chorých Rómov (20 mužov a 6 žien) do areálu miestnej zbrojovky, kde ich brutálne zavraždili.
Pri exhumácii sa u 18 obetí našli strelné rany, ostatní zomreli udusením po zasypaní zaživa.
Dnes túto tragédiu pripomína pamätník s menami obetí. Projekt, ktorý ho sprevádza, sa volá „Ma bisteren!“ (Nezabudnite!)
Ich osudy zostávajú bolestným svedectvom rómskeho holokaustu na Slovensku.
Dokumenty
V tejto sekcii budeme postupne sprístupňovať historické dokumenty, archívne záznamy a dobové materiály, ktoré dokumentujú prenasledovanie a genocídu Rómov a Sintov počas nacistického režimu.
Každý dokument bude doplnený o stručný opis, historické súvislosti a uvedenie pôvodného zdroja.
Obete a svedectvá
Za každou obeťou rómskeho holokaustu sa skrýva ľudský osud, rodina a príbeh, na ktorý nesmieme zabudnúť.
V tejto sekcii budeme uchovávať a sprístupňovať osobné svedectvá preživších, spomienky ich potomkov a zdokumentované príbehy obetí nacistického prenasledovania.
Naším cieľom je vrátiť obetiam ich mená, tváre a dôstojné miesto v historickej pamäti.
Každý život mal svoju hodnotu. Každý príbeh si zaslúži byť vypočutý.
