Logo Inštitútu pamäti a spravodlivosti Rómov (IPSR)Inštitút pamäti a spravodlivosti Rómov
SKENDE

Segregácia, stigmatizácia a nerovné zaobchádzanie

Segregácia znamená oddeľovanie jednotlivcov alebo skupín od ostatnej spoločnosti, napríklad na základe etnického pôvodu. Stigmatizácia predstavuje proces, pri ktorom sú ľuďom pripisované negatívne vlastnosti alebo spoločenské označenia, ktoré môžu viesť k predsudkom, odmietaniu a sociálnemu vylúčeniu.

Tieto javy spolu úzko súvisia. Segregácia môže prehlbovať spoločenské rozdiely, obmedzovať vzájomné kontakty a posilňovať stereotypy.

Segregácia detí vo vzdelávaní

Segregácia rómskych detí sa môže prejavovať ich neopodstatneným oddeľovaním v materských a základných školách, vytváraním etnicky oddelených tried alebo nesprávnym zaraďovaním do špeciálneho vzdelávania.

Dôsledky takéhoto oddeľovania sa netýkajú iba rómskych detí.

Ak rómske a nerómske deti nemajú možnosť spoločne sa vzdelávať, spolupracovať a vytvárať priateľstvá, prichádzajú o prirodzené príležitosti vzájomne sa spoznávať.

Nedostatok kontaktu môže prispievať k pretrvávaniu predsudkov, nedôvery a obáv z neznámeho aj v dospelosti.

Spoločné a kvalitné vzdelávanie podporuje rovnosť príležitostí, ale aj vzájomné porozumenie a spoločenskú súdržnosť.

Segregácia rómskych žien v zdravotníctve

Segregácia sa môže prejavovať aj v zdravotníckych zariadeniach.

Na Slovensku boli v správach a výskumoch organizácií zaoberajúcich sa ľudskými právami zdokumentované výpovede rómskych žien o oddeľovaní na pôrodníckych oddeleniach, umiestňovaní do takzvaných „rómskych izieb“ a o ponižujúcom zaobchádzaní.

Takéto skúsenosti poukazujú na potrebu dôsledného dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania v zdravotníctve.

Umiestňovanie pacientok a poskytovanie zdravotnej starostlivosti musí vychádzať z objektívnych zdravotných a organizačných kritérií, nie z predsudkov alebo samotnej etnickej príslušnosti.

Každá žena má právo na rešpektovanie svojej dôstojnosti a na zdravotnú starostlivosť bez diskriminácie.

Segregácia bývania a vznik rómskych osád

Vznik a pretrvávanie priestorovo oddelených rómskych lokalít predstavuje zložitý historický a spoločenský problém.

Rómske osady nevznikali všade rovnakým spôsobom. Ich vývoj ovplyvňovali historické okolnosti, majetkové pomery, chudoba, rozhodnutia verejných orgánov, diskriminácia pri prístupe k bývaniu aj odmietavé postoje časti väčšinovej spoločnosti.

V niektorých prípadoch mohlo odmietanie Rómov ako susedov a obmedzovanie ich možností bývať v iných častiach obcí prispievať k priestorovému oddeľovaniu rómskych rodín.

Preto nie je odborné ani spravodlivé automaticky tvrdiť, že za existenciu segregovaných lokalít nesú zodpovednosť výlučne ich obyvatelia.

Dlhodobé priestorové vylúčenie môže obmedzovať prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, doprave, zdravotnej starostlivosti a verejným službám.

Zároveň znižuje možnosti každodenného kontaktu medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom.

Spoločenské začlenenie je náročné dosahovať tam, kde pretrvávajú prekážky, ktoré ľudí od spoločnosti oddeľujú.

Stigmatizácia a nerovné spoločenské postavenie

Rómovia žijú na území dnešného Slovenska stáročia a sú neoddeliteľnou súčasťou jeho histórie, kultúry a spoločnosti.

Napriek tomu sa môžu stretávať s postojmi, ktoré spochybňujú ich rovnocenné miesto v spoločnosti.

Stigmatizácia sa prejavuje napríklad vtedy, keď sú ľudia automaticky označovaní za neprispôsobivých, nevzdelaných alebo problémových iba na základe etnického pôvodu, sociálneho postavenia či miesta bydliska.

Takéto zovšeobecňovanie prehliada individuálne schopnosti, osobnú zodpovednosť a rozmanitosť životných skúseností.

Chudoba nie je etnická vlastnosť a nemôže byť meradlom ľudskej hodnoty, dôstojnosti ani občianskeho postavenia.

Rómovia, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, majú rovnaké občianske práva a povinnosti ako ostatní občania. Ich rovnocenné postavenie nie je podmienené príjmom, vzdelaním ani miestom bydliska.

Integrácia nie je asimilácia

Pri odstraňovaní segregácie je dôležité rozlišovať medzi integráciou a asimiláciou.

Integrácia je obojstranný proces, ktorý vytvára podmienky na rovnocennú účasť ľudí na spoločenskom živote pri zachovaní ich kultúrnej identity.

Predpokladá vzájomný rešpekt, spoluprácu, rovnaké príležitosti a dodržiavanie spoločných zákonov a pravidiel.

Asimilácia naopak znamená proces, pri ktorom menšinová skupina postupne preberá kultúrne charakteristiky väčšinovej spoločnosti, pričom môže dochádzať k oslabeniu alebo strate jej pôvodného jazyka, tradícií a identity.

Ak sa od Rómov vyžaduje, aby sa vzdali svojej kultúry, jazyka alebo identity ako podmienky spoločenského prijatia, nejde o rovnocennú integráciu, ale o asimilačný prístup.

Rómovia sú historickou súčasťou slovenskej spoločnosti. Ich spoločenské začlenenie preto nemožno podmieňovať tým, že prestanú byť Rómami.

Spolužitie a vzájomný rešpekt

Odstraňovanie segregácie nie je iba otázkou podpory rómskych komunít. Je spoločnou zodpovednosťou verejných inštitúcií a spoločnosti ako celku.

Rovnocenné spolužitie si vyžaduje vytváranie príležitostí na vzájomný kontakt, spoluprácu, spoločné vzdelávanie a rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti.

Skutočné začlenenie neznamená, že jedna skupina sa musí jednostranne prispôsobiť druhej. Znamená vytváranie spoločnosti, v ktorej majú všetci rovnaké práva, príležitosti a povinnosti, pričom si môžu zachovať vlastnú kultúrnu identitu.

Cieľom nie je, aby Rómovia prestali byť Rómami, ale aby rómske a nerómske obyvateľstvo mohlo žiť v spoločnosti založenej na vzájomnom rešpekte, porozumení a rovnocennom občianskom postavení.

← Späť na Anticiganizmus, rasizmus a diskriminácia