Logo Inštitútu pamäti a spravodlivosti Rómov (IPSR)Inštitút pamäti a spravodlivosti Rómov
SKENDE

Časté otázky o rasizme, anticiganizme a rómskom holokauste

Odpovede na najčastejšie otázky o rasizme, diskriminácii, anticiganizme, rómskom holokauste a pravicovom extrémizme. Každá odpoveď odkazuje na podrobný článok.

Posledná aktualizácia: 18. novembra 2026. Odpovede vychádzajú z článkov Inštitútu pamäti a spravodlivosti Rómov a z uvedených právnych predpisov.

Čo je rasizmus a ako sa prejavuje v bežnom živote, napríklad v obchode, pri hľadaní práce alebo bývania?

Rasizmus je súbor predsudkov, stereotypov, presvedčení a spôsobov správania, pri ktorých sú ľudia posudzovaní, znevýhodňovaní alebo ponižovaní na základe farby pleti, etnického či národnostného pôvodu alebo pripisovanej príslušnosti k určitej skupine. Môže byť prítomný v každodennom správaní, v rozhodovaní inštitúcií aj v spoločenských pravidlách, ktoré určité skupiny ľudí systematicky znevýhodňujú. V obchode napríklad pracovník bezpečnostnej služby opakovane sleduje rómsku ženu len pre jej etnický pôvod, zatiaľ čo ostatných zákazníkov nie. Pri hľadaní práce zamestnávateľ odmietne uchádzača, ktorý spĺňa kvalifikačné požiadavky, s odôvodnením, že nechce zamestnávať Rómov, a pri hľadaní bývania majiteľ odmietne prenajať byt rómskej rodine výlučne pre jej etnický pôvod. Podrobnosti: Čo je rasizmus?.

Aký je rozdiel medzi vyjadrením osobného názoru a rasizmom a chráni sloboda prejavu každý výrok o Rómoch alebo iných menšinách?

Kritizovať správanie človeka alebo verejné rozhodnutie je legitímne, no prisudzovať negatívne vlastnosti celej etnickej skupine len na základe jej pôvodu je rasistické zovšeobecňovanie, a sloboda prejavu neznamená, že každý výrok je bez následkov. Výrok „Nesúhlasím s tým, ako mesto využíva finančné prostriedky na sociálne programy“ kritizuje verejné rozhodnutie, výrok „Rómom by sa nemali dávať žiadne peniaze, pretože všetci sú leniví“ neprináša vecnú kritiku konkrétneho programu. Sloboda prejavu chráni aj názory, s ktorými nesúhlasíme, no nie všetky prejavy nenávisti sú zákonom chránené. Vyhlásenie „Ja nie som rasista, ale...“ sa často používa pred vyjadrením negatívneho stereotypu a samo osebe neurčuje, či je nasledujúci výrok rasistický, lebo rozhoduje jeho obsah a kontext. Podrobnosti: Názor alebo rasizmus?.

Čo je diskriminácia, ktoré osobné charakteristiky sú chránené a podľa akého zákona sa diskriminácia na Slovensku posudzuje?

Diskriminácia je nerovnaké alebo znevýhodňujúce zaobchádzanie s človekom z dôvodu jeho osobnej charakteristiky, ktorú chráni zákon, napríklad etnického alebo národnostného pôvodu, farby pleti, pohlavia, veku, zdravotného postihnutia či náboženského presvedčenia. Na Slovensku upravuje ochranu pred diskrimináciou najmä zákon č. 365/2004 Z. z., známy ako antidiskriminačný zákon. Poznáme šesť foriem diskriminácie: priamu diskrimináciu, nepriamu diskrimináciu, obťažovanie, segregáciu, pokyn na diskrimináciu a nabádanie na ňu a neoprávnený postih za uplatňovanie práv. Pri niektorých formách nemusí byť rozhodujúce, či mal človek alebo inštitúcia vedomý úmysel diskriminovať, a podstatné môžu byť aj skutočné dôsledky určitého pravidla alebo konania. Podrobnosti: Čo je diskriminácia?.

Čo je segregácia a prečo existenciu segregovaných rómskych lokalít nemožno vysvetľovať iba správaním ich obyvateľov?

Segregácia znamená oddeľovanie jednotlivcov alebo skupín od ostatnej spoločnosti, napríklad na základe etnického pôvodu, a môže sa týkať vzdelávania (etnicky oddelené triedy), zdravotníctva aj bývania. Rómske osady nevznikali všade rovnakým spôsobom a ich vývoj ovplyvňovali historické okolnosti, majetkové pomery, chudoba, rozhodnutia verejných orgánov, diskriminácia pri prístupe k bývaniu aj odmietavé postoje časti väčšinovej spoločnosti. Preto nie je odborné ani spravodlivé automaticky tvrdiť, že za existenciu segregovaných lokalít nesú zodpovednosť výlučne ich obyvatelia. Dlhodobé priestorové vylúčenie môže obmedzovať prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, doprave, zdravotnej starostlivosti a verejným službám. Podrobnosti: Segregácia, stigmatizácia a nerovné zaobchádzanie.

Čo je anticiganizmus a prečo sa považuje za osobitnú formu rasizmu voči Rómom?

Anticiganizmus je špecifická, historicky zakorenená forma rasizmu namierená proti Rómom, Sintom a ľuďom, ktorí sú za Rómov považovaní, a od všeobecného rasizmu sa odlišuje osobitnými historickými predstavami, predsudkami a stereotypmi o Rómoch, ktoré sa v európskej spoločnosti vytvárali a odovzdávali celé stáročia. Môže mať podobu otvoreného nepriateľstva, zdanlivo pozitívneho romantizovania (napríklad výrok „Všetci Rómovia majú hudbu v krvi“), exotizácie, zosmiešňovania alebo spochybňovania rómskej identity. Osobitným prejavom je aj zľahčovanie, popieranie alebo prehliadanie historického prenasledovania Rómov, napríklad bagatelizovanie rómskeho holokaustu. Podrobnosti: Čo je anticiganizmus?.

Prečo sa používa označenie Rómovia a prečo niektorí ľudia vnímajú slovo Cigán ako urážlivé?

Označenie Rómovia vychádza z rómčiny a je súčasťou vlastnej identity rómskeho národa, kým slovo „Cigán“ má v európskej histórii dlhú tradíciu, no je spojené aj s negatívnymi stereotypmi, stigmatizáciou a prenasledovaním. Niektorí Rómovia slovo „Cigán“ používajú aj na vlastné označenie, zatiaľ čo iní ho vnímajú ako urážlivé alebo ponižujúce, a preto treba rešpektovať, ako si konkrétny človek alebo komunita želá byť označovaná. Na prvom svetovom rómskom kongrese v roku 1971 väčšina delegátov prijala označenie Rómovia (Roma) ako spoločné pomenovanie. Ak niekto opakovane používa označenie, ktoré konkrétny človek odmieta ako ponižujúce, môže tým vyjadrovať neúctu k jeho dôstojnosti. Podrobnosti: Čo je anticiganizmus?.

Čo je rómsky holokaust (Porajmos) a čo o ňom uvádza Inštitút pamäti a spravodlivosti Rómov?

Rómsky holokaust, známy aj ako Porajmos, je systematické prenasledovanie a genocída Rómov a Sintov, ktorú počas nacistického režimu a druhej svetovej vojny spáchalo nacistické Nemecko a jeho spojenci. Státisíce Rómov a Sintov sa stali obeťami rasového prenasledovania, deportácií, nútených prác, lekárskych experimentov a masového vraždenia. Na Slovensku web opisuje Dubnicu nad Váhom, kde slovenské úrady v novembri 1944 zriadili zaisťovací tábor, v ktorom vo veľmi zlých podmienkach zadržiavali približne 700 Rómov vrátane žien a detí. Dňa 23. februára 1945 nemeckí vojaci v areáli miestnej zbrojovky zavraždili 26 chorých Rómov (20 mužov a 6 žien). Podrobnosti: Rómsky holokaust.

Kedy sa pripomína Európsky pamätný deň holokaustu Rómov a prečo práve 2. augusta?

Európsky pamätný deň holokaustu Rómov sa pripomína 2. augusta, pretože v noci z 2. na 3. augusta 1944 nacisti v Auschwitz-Birkenau zlikvidovali rómsky rodinný tábor a zavraždili približne 4 300 posledných väzňov (staršie údaje uvádzajú 2 897). Európsky parlament v roku 2015 uznesením určil, že európsky deň pamiatky obetí genocídy Rómov sa bude volať Európsky pamätný deň holokaustu Rómov, a ako deň pripomínania sa používa 2. august. Podrobnosti: Rómsky holokaust.

Čo je Deň rómskeho odporu 16. mája a čo je pri ňom historicky potvrdené a čo nie?

Deň rómskeho odporu sa pripomína 16. mája ako symbol odvahy, dôstojnosti a odporu Rómov a Sintov proti nacistickej genocíde, no presný dátum a priebeh povstania väzňov rómskeho tábora v Auschwitz-Birkenau nie sú historicky jednoznačne potvrdené. Podľa povojnových svedectiev sa v máji 1944 väzni rómskeho rodinného tábora v Auschwitz-Birkenau dozvedeli, že nacisti pripravujú ich zavraždenie v plynových komorách, odmietli opustiť svoje baraky a pripravili sa brániť improvizovanými nástrojmi, napríklad lopatami a kladivami. Podľa tradovaného príbehu príslušníci SS od plánovaného zásahu ustúpili. Dňa 2. augusta 1944 nacisti rómsky rodinný tábor zlikvidovali a tisíce zostávajúcich väzňov zavraždili v plynových komorách. Podrobnosti: Rómsky holokaust.

Čo je pravicový extrémizmus a prečo web Inštitútu zobrazuje extrémistické symboly, číselné kódy a gestá?

Pravicový extrémizmus predstavuje vážne ohrozenie demokratických hodnôt, ľudských práv a princípu rovnosti všetkých ľudí a jeho ideologickým základom býva presadzovanie nadradenosti určitých národnostných, etnických alebo rasových skupín, nepriateľstvo voči menšinám a odmietanie základných princípov demokratickej spoločnosti. Zobrazovanie symbolov na webe má výlučne vzdelávací a informačný účel: slúži na prevenciu, rozpoznávanie a pochopenie ich historického a súčasného významu a nepredstavuje ich propagáciu. Mnohí ľudia nepoznajú význam extrémistických symbolov, číselných kódov, gest či hesiel a nedokážu rozpoznať ich súvislosť s neonacizmom, rasizmom a nenávistnými ideológiami. Samotný symbol, značka či výraz bez kontextu automaticky nepreukazuje extrémizmus ani trestný čin, lebo rozhoduje kontext, podoba symbolu a účel jeho použitia. Podrobnosti: Čo je pravicový extrémizmus a Nacistické a neonacistické symboly.

Čo znamenajú číselné kódy 18, 28 a 168:1 v neonacistickom prostredí a kedy upozorňujú na extrémizmus?

V neonacistickom prostredí číslo 18 (1 = A, 8 = H) označuje iniciály Adolfa Hitlera, číslo 28 (2 = B, 8 = H) neonacistickú sieť Blood & Honour a v niektorých pravicovo-extrémistických prostrediach kód 168:1 odkazuje na teroristický útok v Oklahoma City z 19. apríla 1995, pri ktorom zahynulo 168 ľudí. Samotné číslo 18 alebo 28 nie je automaticky prejavom extrémizmu, lebo môže označovať vek, dátum, číslo domu alebo číslo na športovom drese, a pri kóde 168:1 rozhoduje kontext. Číslo 18 vzbudzuje podozrenie najmä v spojení s hákovým krížom, symbolmi SS, číslom 88 alebo verejným oslavovaním Adolfa Hitlera, číslo 28 v spojení s názvom Blood & Honour alebo skratkou B&H. Podrobnosti: Číselné kódy a skryté symboly.

Aké trestné činy súvisiace s extrémizmom a rasovou nenávisťou upravuje slovenský Trestný zákon?

Právna úprava extrémizmu na Slovensku vychádza predovšetkým z Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., ktorý s extrémizmom spája trestné činy v § 421 až § 424, od založenia a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd až po podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.

Trestnosť konkrétneho konania závisí od naplnenia zákonných znakov príslušného trestného činu a o trestnej zodpovednosti a vine rozhodujú príslušné orgány podľa zákona. Súvisia s tým aj Ústava Slovenskej republiky (čl. 12 a 26), antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z. a zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Podrobnosti: Právne predpisy a zakázané prejavy extrémizmu.

Kde môžem nahlásiť rasistické vyhrážky, nenávistné prejavy alebo propagáciu extrémizmu na internete či vo verejnom priestore?

Pri rasistických vyhrážkach, nenávistných prejavoch alebo propagácii extrémizmu možno podať trestné oznámenie na ktoromkoľvek oddelení Policajného zboru alebo na prokuratúre, písomne alebo ústne do zápisnice, a na jeho podanie nepotrebujete advokáta. Pri bezprostrednom ohrození života alebo zdravia volajte políciu na čísle 158 alebo jednotné európske tiesňové číslo 112. Pri nenávistných prejavoch na internete uložte snímku obrazovky, odkaz, dátum a názov profilu, nahláste obsah prevádzkovateľovi sociálnej siete a pri podozrení na trestný čin sa obráťte na políciu, pretože samotné nahlásenie príspevku sociálnej sieti nenahrádza trestné oznámenie. Obete trestných činov môžu požiadať aj o odbornú pomoc vrátane právneho, psychologického a sociálneho poradenstva podľa dostupných služieb, pričom zoznam organizácií poskytujúcich pomoc zverejňuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Podrobnosti: Kde nahlásiť extrémizmus a vyhľadať pomoc.

Kam sa obrátiť a čo robiť, keď človek zažije diskrimináciu pre svoj etnický pôvod?

Pri podozrení na diskrimináciu sa možno obrátiť na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré je orgánom pre rovnaké zaobchádzanie, na Verejného ochrancu práv, na Centrum právnej pomoci a pri problémoch v škole na Štátnu školskú inšpekciu. Zapíšte si dátum, miesto, okolnosti a mená svedkov, uchovajte správy, e-maily a dokumenty a riešenie neodkladajte, lebo v niektorých prípadoch môžu platiť zákonné lehoty. Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z. umožňuje osobe, ktorej práva boli porušené nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, domáhať sa ochrany na súde a podľa okolností požadovať, aby sa od diskriminačného konania upustilo, aby boli odstránené jeho následky alebo aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Pri podozrení na trestný čin možno podať trestné oznámenie na polícii alebo prokuratúre a pri bezprostrednom ohrození života alebo bezpečnosti treba volať 158 alebo 112. Podrobnosti: Vaše práva: kde hľadať pomoc a ako postupovať?.

Čo je Inštitút pamäti a spravodlivosti Rómov (IPSR), kde sídli a čomu sa venuje?

Inštitút pamäti a spravodlivosti Rómov (IPSR) je občianske združenie so sídlom v Poltári, ktorého poslaním je zachovávať historickú pamäť Rómov, pripomínať obete rómskeho holokaustu a prispievať k ochrane ľudských práv, rovnosti a ľudskej dôstojnosti. Venuje sa uchovávaniu historickej pamäti rómskeho holokaustu, dokumentácii historických svedectiev a archívnych materiálov, monitorovaniu anticiganizmu, rasizmu a diskriminácie, podpore obetí diskriminácie a sprostredkovaniu odbornej pomoci, vzdelávaniu, prevencii a medzinárodnej spolupráci. Predsedníčkou a štatutárnou zástupkyňou je zakladateľka Renata Čonková, spoluzakladateľmi sú Ján Čonka a Lukáš Zabák. IPSR nenahrádza políciu, súdy ani advokáta a neposkytuje právne zastupovanie. Podrobnosti: O nás a Medzinárodná spolupráca.

Ako môžem kontaktovať Inštitút pamäti a spravodlivosti Rómov a čo sa stane s mojou správou po odoslaní cez formulár?

Inštitút možno kontaktovať formulárom na stránke Kontakt alebo e-mailom na info@ipsr.sk, a správu odoslanú cez formulár číta len oprávnená osoba po prihlásení do zabezpečenej administrácie s dvojfázovým overením. Samotná správa a priložené dokumenty sa ukladajú v zabezpečenom úložisku, ktoré nie je verejne dostupné, a e-mailom sa neposielajú. Do schránky info@ipsr.sk príde iba upozornenie, že prišla nová správa, a to neobsahuje text správy ani osobné údaje. Údaje sa uchovávajú počas doby nevyhnutnej na vybavenie žiadosti, najdlhšie 24 mesiacov od posledného kontaktu, ak zákon neustanovuje dlhšiu lehotu, a potom sa vymažú. Podrobnosti: Kontakt a Ochrana osobných údajov.

← Späť na Úvod